O NÁS

Klub sclerosis multiplex Považská Bystrica
Hliny 1312/135
017 07 Považská Bystrica

  Čislo účtu IBAN: SK55 0900 0000 0003 6041 3183                          

IČO: 008969000013  

  mobil: 0904 / 487 594                       

e-mail: klubsmpb@gmail.com
  www.klubsmpb.blogspot.sk                                                          
 www.klubsmpb.webnode.sk

Nájdete nás aj na

www.klubsmpb.webnode.sk

Časopisy Nádej a iné nájdete TU

ZNOVA PO ROKU

 V tomto roku sme zaznamenali rozmarné leto. Už zrána boli horúčavy, niekedy niekoľko dní za sebou, inokedy sa počasie zmenilo zo dňa na deň, či z hodiny na hodinu. Všetci dobre vieme, že letné horúčavy nám nesvedčia. I preto plánujeme stretnutie v horách pod Makytou u Mirka Masláka v polovici alebo na konci augusta. A koniec augusta dal tomu korunu! Výrazne sa schladilo a začalo pršať, na opekanie v prírode sme museli na chvíľu zabudnúť. A keď už bolo znova vonku príhodné počasie, poštípali Mirka sršne.

Ale dočkali sme sa a tak 8. septembra poobede sme sa dvoma autami vybrali do hôr za Mirkom. Ako dobrá návšteva po roku sme so sebou priniesli rôzne dobroty. Hlavným organizátorom nákupcom a bola ako vždy Majka Chudá s manželom. Na stole sa objavili na opekanie špekáčiky, slanina, cibuľa, na zahryznutie i paprika, rajčiny. Ani ostatní návštevníci nelenili a vyložili na stôl údený ovčí aj zrejúci kozí syr, zemiakovú babu, koláče i rôzne keksíky a sušienky. Aby bolo čím zapíjať, okrem perlivej vody tu bol burčiak a vínko. Na tvrdé sme nemali chuť. Čas sa rýchlo míňal a počas opekania sme si rozprávali ako rýchlo ten rok prešiel, ako sme ho prežili. Okrem iného sme sa mohli pochváliť nielen viacerými peknými zážitkami, ale aj úspechmi našich členiek na Abylimpiáde zväzu. Pani Eliška Bieliková sa zas pochválila svojimi samorastami. Indickými uhorkami. Tá najdlhšia mala 98 cm. Vraj rástli samé. K večeru sa schladilo a to už sme sa poberali domov. Ešte v Púchove sme sa zastavili na cintoríne, položili kvietok a zapálili sviečky Majke Maslákovej. Venovali sme jej tichú spomienku. Cestou domov ma napadlo, či by sme nemohli vo zväze vyhlásiť akúsi súťaž alebo prezentáciu našich záhradkárskych úspechov. Fotografie výpestkov by sa mohli i s malým „pokecom“ o pestovateľovi zverejniť aj v časopise Nádej. Je to samozrejme i prezentácia klubu. A úspechy tohto druhu prinášajú nielen radosť ale aj návod, ako bojovať s našim postihom. Záhradky, to sú vlastne naše malé rehabilitačné centrá. Čo vy nato? Čakám na váš názor. Stretávanie sa na takýchto i mini akciách má svoj veľký význam. Už teraz sa tešíme na budúcu návštevu. Z klubu Považská Bystrica vám zasielame pozdrav a priane zažitia veľa pekného v budúcom čase a najmä plné zdravie a pokoj v duši. Dobrý úlovok zo záhrady našej Elišky... Z toho by bola riadna misa šalátu už len rezeň k tomu.  

MUDr. Branislav Brežný Klub SM Považská Bystrica

NÁVŠTEVA RYBÁRSKEHO DOMU

Situácia okolo kovidu nás núti nachádzať nové a nové možnosti stretávania sa. Nariadenia vydávané úradmi nemajú konca, dokonca sa v nich nevyznajú ani tí, čo ich nariaďujú. Nie je novinkou, že kontrolné úrady pre právne nezrovnalosti rušia vyhlášky, a boj epidemiológov a hygienikov o čo najzdravšie Slovensko sa stretáva s neporozumením nás, prostých ľudí. A tak my v Považskej Bystrici sme sa rozhodli, že sa stretneme na návšteve. Navštívili sme dom miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. Ten je prakticky v strede mesta s vynikajúcim spojením nielen miestnymi autobusmi, ale aj prímestskými spojmi. Dom má veľkú záhradu s prístreškom, pod ktorým je možné sedieť aj pri nepriaznivom počasí, aj keď praží slnko. A tak sa „osudným“ dňom stal 17. júl. Zišlo sa nás šestnásť členov klubu. Objednali sme si pekné počasie a to aj skutočne bolo. Od deviatej sme sa postupne schádzali a vítanie nemalo konca kraja. Na stôl sme už tradične prichystali „slovenský hamburger“. Čerstvučký krajec chleba, priam ešte teplý, s čerstvo vyškvarenou bravčovou masťou a cibuľkou. Ten chutil vynikajúco a rozchytal sa skôr ako sa pripravila misa, na ktorú sme chceli chlebíky ukladať. Prirovnávali sme ho k „chlebu so šmaľcom“ v Slovenskej Ľupči, ktorý sme v minulosti jedli na tamojšom Turíčnom jarmoku. Ten bol posypaný aj oškvarkami, mletou červenou paprikou a mletým čiernym korením. Spomínali sme na chvíle, kedy sa dalo chodiť na spoločné výlety autobusom. Na stole sa objavili zákusky, koláče, slané pečivo od výmyslu sveta, snáď dvadsať druhov. Zapíjalo sa pramenitou vodou, tí čo nešoférovali mohli i vínko a na úvod aj fernet či marhuľovicu (to aby ešte lepšie chutilo). Medzi požívaním dobrôt sme sa spolu rozprávali o všetkom možnom. O úspechoch, životných výhrach i prehrách, o osudoch našich členov. Ale aj o budúcnosti a o tom, ako by sme si predstavovali fungovanie klubu do konca roka. Žiaľ, budúcnosť sa dá len veštiť. Po dvanástej hodine nám auto prinieslo prihriate halászlé. Tradičné jedlo, ktoré podávame pri akciách s našimi priateľmi z MO SRZ v Považskej Bystrici. Túto hustú polievku doma bežne nevarievame a aj preto sa na ňu tešíme. Chutila znamenite, dokonca „fajnšmekri“ si ju brali do zaváracích pohárov. Po tretej hodine sme sa pomaly rozchádzali domov. S novými zážitkami a s chuťou znovu sa stretnúť. Veľké ďakujem patrí Majke Chudejn s manželom Štefanom, ktorí nám pripravili možnosť stretnúť sa v rybárskom dome. Ďakujem však patrí všetkým, čo sa tejto akcie zúčastnili. Tešíme sa na ďalšiu akciu, na návštevu po roku u Mirka Masláka spojenú s opekačkou.     

  MUDr. Branislav Brežný Klub SM Považská Bystricad

Zlaté kúpele sú zlaté

 

Pandémia a opatrenia úradov proti rozširovaniu ochorenia COVID-19 viedli na Slovensku okrem iného k obmedzeniu práce kúpeľných či rekreačných organizácii. Plánované kúpeľné a rekondičné pobyty sa odkladali, menili sa podmienky realizácie liečenia. Mnohé kúpeľné organizácie hľadali možnosti, ako vyjsť svojim hosťom v ústrety. Boli povolené len kúpeľné poukazy podľa indikačných zoznamov a potvrdené lekárom. Tieto neboli obmedzené časom a týždňový rekondičný pobyt pre nás nebol veľkou neznámou, ba naopak, výzvou.

    Pre našu klubovú rekondíciu sme sa rozhodli už vlani, avšak nepriazeň osudu tento zámyseľ odložil na tento rok. A tak sme sa trinásti vybrali do Turčianskych Teplíc. Tieto kúpele mnohí z nás poznajú a radi sa sem vracajú. Tak ako poštovéholuby prilietajú domov do holubníka, my sa vraciame tam, kde je nám dobre.

    Turčianske Teplice sa nachádzajú v južnej časti Turčianskej kotliny, avšak obyvatelia Turca hovoria skôr o Turčianskej záhradke. Sú dobre prístupné z Ponitria, Považia či Pohronia. Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpeľné mestá Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch pochádza z roku 1281 a už v roku 1533 sa stali majetkom mesta Kremnica, ktoré sprístupnilo pramene širokej verejnosti. Od vtedy začal rozmach mesta ako kúpeľné miesto.

    Význam kúpeľov postupne rástol, vyhľadávala ich šľachta nielen z Uhorska, ale aj z Poľska, Rakúska i Sedmohradska. Medzi návštevníkmi kúpeľov nachádzame také mená ako bol náš kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý sa vraj kúpal v turčianskej minerálnej vode so zlatou korunou na hlave. Podľa legendy práve spojeniu zlata a turčianskej vody vďačí za vyliečenie lámky, aj za vysoký vek, ktorého sa dožil. Tiežv súčasnej dobe je možné (za príplatok) požiadať o pridanie zlata do vody vo vani. K ďalším významnejším návštevníkom minulosti patrili kráľ a cisár Maximilián Habsburský a František II. Vešeléni. Dôkazom blahodarných účinkov na ženské pohlavie je krásna grófka Mária Sečianska. Pre jej nesmiernu krásu, ktorej muži nedokázali odolať, ju nikto nenazval inak ako Muránska Venuša.

   Turčianske Teplice do februára 1949 niesli meno Štubnianske Teplice a v tom istom roku tu vznikli Čs. štátne kúpele a žriedla. V roku 1976 sa položil základný kameň kúpeľného domu Veľká Fatra, v ktorom sme boli i my hostia. 

    Využívali sme prírodnú vodu nielen na vonkajšie ale aj na vnútorné použitie. Máčali sme sa v bazénoch a vo vaniach, nechali sme si masírovať ubolené telá, prípadne, avšak v menšom množstve sme sa vystavovali elektroliečbe. Ak nám vody nebolo dosť, zaplávali sme si vo vonkajšom termálnom bazéne. Škoda len, že SpaaAquapark bol uzavretý pre protiepidemické opatrenia. K týmto procedúram patrila i diéto-terapia. Plná penzia sa odohrávala v jedálni so švédskymi stolmi. Z každého jedla bolo treba ochutnať, nič nenechať nepovšimnuté. A pulty plné jedla nás priam pozývali - poď, okoštuj, uži si .... Takto nejak si predstavujem lukulské hody.

    Po príchode domov sme si len ťažko zvykali na normálny, bežný život esemkára. Pamäťová stopa po pobyte v Turčianskych Tepliciach nám začala vŕtať v hlave: čo takto o rok? zopakujeme si pobyt v Turčianskych Tepliciach? v našich Zlatých Tepliciach?    

                                                           MUDr Branislav Brežný

V rybárskom dome a bez rýb!

Je to vôbec možné? Rybári, rybársky dom a po rybách ani vidu ani slychu. Nuž áno. Presvedči li sa o tom v stredu 19. augusta v Považskej Bystrici.

    Ostatné roky sme v lete strávili krásne chvíle na rybníkoch v Považskej Teplej, kde nás prichýlila miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu. Menu obsahovalo jedlá z rýb. Hlavným chodom bolo halászlé. 

    Korona kríza nám skrížila plány. Nepodarilo sa nám stretnúť aj pre výkyvy počasia a aj sme sa báli. Veď sme riziková skupina. Napriek tomu sme sa rozhodli prestretnutie klubu a to v neštandardný deň v týždni - v stredu. Voľba hlavného jedla padla na varenie gulášu. Pre nás je to, najmä na prípravu, najjednoduchšie jedlo. A tak Majka Chudá s manželom od rána nachystali kotlík a postupne do neho kládli všetky ingrediencie. Pod pokrývkou to bublalo a vône sa šírili navôkol. Rybársky dom je priamo v meste, má v záhrade prekrytú besiedku, kde sa toto dielo odohrávalo. A náhodným chodcom krútilo nosy, lapali vône, hádali odkiaľ prichádzajú. Aj naši členovia klubu priťahovaní vôňou sa postupne pridávali ku kuchtíkom. Každý niečo priniesol, stôl bol plný všakovakých dobrôt. "Slovenský hamburger" - chlebík so šmalcom a cibuľkou -  nemohol chýbať. Nechýbali ani koláčiky, slané i sladké, a tiež syry, vínečko. Pre vodičov tu bol radler a minerálna voda. 

    Hlavým "ťahúňom" stretnutia neboli dobroty na stole, ale duch nášho klubu. Rozhovory na rôzne témy nemali konca. Tie pokračovali aj po tom, čo sa zjedla posledná lyžica gulášu  z muflonieho mäsa a posledné kúsky zákuskov. Rozchádzali sme sa po 18- tej hodine.

    Veľká vďaka za tento krásny deň patrí manželom Chudým, ktorí nielen organizačne, ale najmä svojou prítomnosťou vytvorili rodinnú atmosféru nášho stretnutia. 

                                                                             MUDr Branislav Brežný

Na samote pod Čertovom

Tam, kde sa čerti ženili, sa nachádza Čertov. Je na severe púchovského okresu, v Javorníkoch, na pomedzí republík. Tam sa z Púchova, z paneláku, presťahoval Mirko Maslák. Medzi hory. Tam nachádza svoj kľud a, ako hovorí, aj náplň života. Veď medzi štyrmi stenami v byte, pri zapnutom televízore a nemožnosti čosi zmajstrovať - by si pripadal ako v árešte. Na čerstvom vzduchu, v záhradke, pri úprave domčeka aj čas rýchlejšie prejde a je aj užitočný. Už mu nestačia sily na dlhšie prechádzky lesom a na rybačku. Aj do Bystrice, do klubu, je to ďaleko, autobusy už nechodia tak často.... A tak sme sa rozhodli, že ho v jeho "kráľovstve" navštívime a urobíme výjazdové klubové stretnutie. Veď je potrebné podeliť sa o radosti i starosti aj bežného života.

   Ten deň nastal 10. septembra. Čakali sme na pekné počasie. "Aladin" ukázal, že vo štvrtok má byť pekne a teplo. Zrána bola síce hmla, ale ukázalo sa slnko, ktoré hrialo a teplomer ukázal  25 st.C. Po obede mraky slniečko zakryli, báli sme sa dažďa, veď medzi horami to nie je príjemné. Nakoniec nás predpoveď počasia nesklamala. Bolo príjemných 21 st.C a mráčiky na oblohe dokresľovali príjemnú atmosféru. 

    Mirko pripravil v záhrade sedenie a oheň na opekačku. Dievčatá popri štebotaní pripravovali ražniči a ražne sa nad ohňom len tak mihali. Kým sa dobroty opiekli, počastovali sme sa burčiakom. Silnejšie nátury aj bylinkovou Becherovkou na lepšie trávenie. Pre istotu bol poruke aj Pankreolan. Na stole sa ocitla  "krúpna baba" Majky Krajnej, tá zmizla v našich žalúdkoch ako prvá. Anička Remencová priniesla sladké zákusky a aj nich sa len tak zaprášilo. Tí, ktorým "nešlo" sladké, mali možnosť pochutnať z troch kozích syrov.  Samozrejme, ražniči našich dievčat malo úspech. Veď doma sa nedá takáto dobrota pripraviť a aj vôňa dymu dáva tomuto všetkému neopakovateľnú atmosféru.

    Keďže sme viacerí neboli na abilympiáde, debata sa točila okolo nej. Veď je to nielen prezentácia jednotlivcov ale aj klubov a my sme hrdí, že náš klub a naše členky zas bodovali. Hodnotili túto abilympiádu ako komornú a rodinnú. A tešia sa na budúci rok, lebo si nevedia bez takéhoto stretnutia predstaviť život vo zväze. Veď priateľstvá vzniknuté na týchto stretnutiach pretrvávajú roky. A stretnúť sa s priateľmi vždy poteší.

    Od Mirka sme sa odobrali po pol siedmej, keď už padla rosa a kraj sa začínal ukladať k spánku. Cestou domov sme sa zastavili na púchovskom cintoríne, kde sme venovali chvíľku spomienok na našu Majku Maslákovú, ktorá nás opustila 22.11.2012 počas rekondičného pobytu v Turčianskych Tepliciach. 

    Dúfam, že sa u Mirka ešte opakovane stretneme. Spája nás veľa pekných spomienok na prežité a v tomto duchu dúfam v nové zážitky.

                                                                       MUDr Branislav Brežný